Vitajte u LEAG
LEAG je jedným z najväčších výrobcov energií a producentov tepla v Európe. Táto švédska spoločnosť je v 100-percentnom vlastníctve štátu a pôsobí v dvoch regionálnych obchodných jednotkách – v Škandinávii a v kontinentálnej Európe/Veľkej Británii. Víziou spoločnosti Lausitz Energie Bergbau AG je zohrávať vedúcu úlohu vo vývoji trvalo udržateľného zásobovania energiou, a to na základe silného a široko diferencovaného výrobného portfólia.
Silnú kostru nemeckého výrobného sektora tvoria Lausitz Energie Bergbau AG – ktorá má na starosti ťažbu hnedého uhlia v Lužiciach – a Lausitz Energie Kraftwerke AG so svojimi hnedouhoľnými a plynovými elektrárňami v Brandenburgu a Sasku a tiež s prečerpávacími vodnými elektrárňami v strednom Nemecku.
LEAG nie je len jedným z najvýznamnejších dodávateľov elektrickej energie, ale patrí aj k najväčším zamestnávateľom a školiacim organizáciám na východe Nemecka. Dopyt po tovaroch a službách zas zabezpečuje tisíce pracovných miest v tretích spoločnostiach. Aktívnym podporovaním nových technológií s cieľom zodpovedného využívania surovín sa udávajú impulzy pre celý región.
Lužický hnedouhoľný revír
Všetky aktivity týkajúce sa ťažby, úpravy a premeny na elektrickú energiu domáceho nosiča energie sa sústreďujú v Business Unit (BU) Lignite Mining & Generation.
BU Lignite prevádzkuje päť povrchových baní a tri elektrárne v lužickom hnedouhoľnom revíri. Okrem toho je Lausitz Energie Bergbau AG prevádzkovateľom elektrárne Lippendorf pri Lipsku a súčasne vlastníkom jedného z dvoch blokov. V spracovateľskom závode Schwarze Pumpe sa z lužického hnedého uhlia vyrábajú brikety, hnedouhoľný prach a hnedé uhlie s fluidnou vrstvou.
BU Lignite je riadená z Cottbusu. Má vyše 8 000 spolupracovníkov, medzi nimi viac ako 700 učňov.
V roku 2013 vyťažil Lausitz Energie Bergbau AG celkovo 63,6 miliónov ton lužického hnedého uhlia a vyrobil približne 57 miliárd kilowattov elektrickej energie z hnedého uhlia.
Rekultivácia – krajina po pôsobení banského priemyslu
V Lužiciach sa nevyťaží ani jedna tona hnedého uhlia bez toho, aby bolo jasné, ako bude banský zásah do krajiny vykompenzovaný. Legislatívou v oblasti ochrany životného prostredia nie sme povinní iba v nevyhnutnej miere obmedzovať zásahy do prírody, ale aj rýchlo, efektívne a trvalo kompenzovať následky týchto zásahov.
Viac ako polovica územia, ktoré sa využíva na ťažbu, sa zalesní. Tým sa tu ponúka jedinečná šanca veľkoplošného zalesňovania. Takéto zalesňovacie ciele sa môžu za bežných okolností realizovať iba v priebehu viacerých generácií odborníkov z oblasti lesníctva. Do dnešného dňa sa na plochách lužických banských výsypiek vysadilo približne 30 miliónov stromov a kríkov. Relatívne mladé lesy v okolí miest Cottbus, Spremberg a Weißwasser sú už dlho dôkazom toho, že aj v areáloch výsypiek sú možné lesné porasty s vysokým podielom listnatých stromov a rozmanitosťou druhov.
Na približne desiatich percentách územia s ukončenou povrchovou ťažbou vznikajú poľnohospodárske plochy, ktoré budú v budúcnosti lužickým poľnohospodárom slúžiť ako základňa príjmov. Na území bývalých lužických banských revírov oslávilo svoju premiéru dokonca vinohradníctvo.
Na približne 15 percentách celkovej plochy, ktorá ostáva po banskej ťažbe, vznikajú nové, druhovo špecifické životné priestory pre ochranu prírody. Dokonca si tu nachádzajú svoj priestor aj tie druhy zvierat, ktoré sa stále viac cítia v ohrození zo strany kultúrnej krajiny, na ktorú majú vplyv ľudia. Ak v minulých rokoch stáli v centre záujmu predovšetkým rozvoj a vzájomné spolupôsobenie jednotlivých biotopov, v súčasnosti vznikajú na miestach povrchovej ťažby veľké súvislé územia, ktoré v budúcnosti ostanú vyhradené pre ochranu životného prostredia a prírody. Na území s ukončenou povrchovou ťažbou našlo svoj životný priestor množstvo druhov zvierat. Nielen zajac poľný, ale aj rybárik, jarabica a prepelica poľná využívajú rekultivované banské výsypky ako územia, na ktoré sa môžu vrátiť. Aj takí prisťahovalci, ako je vlk, vnímajú krajinu, ktorá sa ešte len vyvíja, ako miesto odpočinku.